STARS AUDITORIUM
CARMINA BURANA

Popis podujatia

„Monumentálna kompozícia Carmina Burana Carla Orffa vás akoby jedným dychom dokáže preniesť z pokojnej atmosféry až k živelnosti. Je to hudba dôstojná a mocná zároveň, s lyrickejšími i priam extatickými, energickými pasážami, hudba silnej pohanskej zmyselnosti a priameho fyzického vzrušenia, evokujúca pocit absolútnej krásy aj z tých najjednoduchších fráz. V poslucháčoch vyvoláva nespútanú radosť a jej motívy v nich dokážu rezonovať ešte dlhý čas.“

Kantáta Carmina Burana (Piesne z Beuernu) pre soprán, tenor, barytón, zbor a orchester (resp. rôzne verzie inštrumentálneho sprievodu) s podtitulom Cantiones profanae cantoribus et choris cantande comitantibus instrumentis atque imaginibus magicis (Svetské piesne pre spevákov a zbor spievané v sprievode nástrojov a magických obrazov) od nemeckého skladateľa Carla Orffa (1895 – 1982) je založená na goliardských básňach a piesňach zo začiatku 13. storočia objavených v starobylom rukopise v bavorskom benediktínskom kláštore Benediktbeuern v roku 1803. Texty, ktoré v roku 1847 zostavil do zbierky nemecký filológ Johann Andrea Schmeller, prinášajú rozmanité pohľady na stredoveký život – obsahujú od náboženských veršov cez spoločenskú satiru až po šteklivé milostné či oplzlé pijanské piesne, písané v latinčine aj v stredovekej nemčine.

Archaický hudobný zápis, ktorý sa pri niekoľkých textoch zachoval, zostal v značnej miere nerozlúštený, vďaka čomu si Orff mohol ponechať slobodu v hudobnej predstavivosti. Ako predlohu si zvolil 24 skladieb, ktoré skoncipoval do prológu, epilógu a troch rozsahovo vyvážených hudobných blokov. Prvý z ich „Primo vere“ („Jar“) prináša svieže a energické tance; nasledujúca časť „In taberna“ („V krčme“) poslucháča prenesie do zhýralého prostredia rozpustilých pijanských hodov; leitmotívom tretieho bloku „Cour d’amours“ („Dvor lásky“) zostáva romantická láska. Prológom i epilógom zároveň je azda najznámejší nápev „O fortuna“ („Šťastie“) o nevyspytateľnosti moci osudu reprezentujúci akýsi starodávny obraz kolesa šťastia.

Carmina Burana, jedno z najznámejších a podľa istej dobovej kritiky aj z najfascinujúcejších a najúžasnejších zborových diel, aké vzniklo v 20. storočí, bolo prvýkrát uvedené 8. júna 1937 vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku v réžii Oskara Wälterlina, na scéne Ludwiga Sieverta a pod taktovkou Bertila Wetzelsbergera. Demonštruje skladateľovo majstrovstvo práce s rytmom a jeho schopnosti vytvárať podmanivé melodické línie zasadené do neraz archaizujúcich harmónií zachádzajúcich k náznakom stredovekej hudby. Ako však sám Orff tvrdil, pri tvorbe sa neriadil historizujúcimi impulzmi, ale skrátka sa nechal inšpirovať strhujúcim charakterom, rytmickými atribútmi a muzikalitou textovej predlohy, úspornosťou latinčiny, čím značne prispel k zvýšeniu účinku a celkového vyznenia diela, ktoré dodnes patrí k najuvádzanejším vokálno-inštrumentálnym skladbám 20. storočia a teší sa všeobecnej popularite.

Koncert bude venovaný jednej z popredných osobností zbormajstrovského umenia na Slovensku, prof. Ladislavovi Holáskovi, ktorého nedožité 95. jubileum si pripomenieme 23. 12. 2024. Ladislav Holásek stál pri zrode našich popredných zborových telies a mal významný podiel na ich umeleckom napredovaní a formovaní. So zborom Slovenskej filharmónie, zborom Opery SND, komorným vokálnym zborom Slovenskí madrigalisti, ako aj Speváckym zborom mesta Bratislavy uskutočnil množstvo koncertov na Slovensku i v zahraničí, získal významné domáce a medzinárodné ocenenia a spolupracoval s poprednými domácimi i zahraničnými orchestrami. S týmito umeleckými telesami realizoval rad rozhlasových a televíznych nahrávok i viaceré CD. Zároveň sa venoval aj pedagogickej činnosti.

Orffova kantáta Carmina Burana zaznie pod vedením dirigenta Lukáša Kunsta v podaní trojice bratislavských zborových telies – Speváckeho zboru mesta Bratislavy, ktorý Ladislav Holásek viedol nepretržite od roku 1977 ako jeho umelecký vedúci a dirigent, ženského zboru Les Sirènes a detského speváckeho zboru Sirénčatá.